Aké má mať osteokalcín hodnoty a prečo je dôležitý pre zdravé kosti?

Osteokalcín je látka bielkovinovej povahy, ktorú nájdeme v kostiach a zuboch. Hneď po kolagéne je najzastúpenejším proteínom v kostnej hmote. Osteokalcín slúži na nadviazanie minerálov a tým pádom je dobrý pre kvalitu kostnej hmoty a zubov. Organizmus ho produkuje sám priamo kostnými bunkami.

Na produkciu osteokalcínu je dôležitá prítomnosť vitamínov K, D a C. Malé množstvo, ktoré sa dostáva do krvi, slúži ako ukazovateľ hodnôt osteokalcínu v kostiach. 

Osteokalcín – hodnoty a ako sa meria.

Jeho množstvo zisťujeme odberom krvi. Dôvodom býva podozrenie na nedostatok minerálov v kostiach a iné neduhy obvykle spojené s narastajúcim vekom. U žien tu má značný vplyv menopauza, pri ktorej dochádza pod vplyvom hormonálnych zmien ku zhoršenej kvalite kostí. 

Aké má mať osteokalcín hodnoty?

Muži do 50 rokov: 14 – 42 µg/l

Muži nad 50 rokov: 14 – 46 µg/l

Ženy pred menopauzou: 11 – 43 µg/luze 

Ženy po menopauze: 15 – 46 µg/l

Rola vitamínu K

Ako sme spomínali, pre osteokalcín sú dôležité vitamíny C, D a K. Pri vitamíne K by sme sa radi zastavili. Vďaka nemu má totiž osteokalcín schopnosť viazať vápnik. Tento komplikovaný proces má za výsledok dobrú hustotu kostnej hmoty a jej odolnosť a kvalitu. Vápnik, ktorý prijímame zo stravy či výživových doplnkov by sa bez vitamínov nevedel do kostí a zubov uložiť. Čím sme starší, tým viac by sme mali na príjem vápnika dbať, pretože pohybový systém a kostra trpia s vekom najviac.

Okrem toho pomáha vitamín K pri správnom procese zrážania krvi. Tento vitamín je snáď najmenej známy a pritom bola za jeho objav udelená Nobelova cena. 

Ako zaistiť dostatok vitamínu K

V prvom rade vždy odporúčame pokryť potrebnú dávku ktorejkoľvek živiny v rámci pestrej stravy. Nie je to jednoduché, ale keď sa na svoj jedálny lístok zameriate a vynasnažíte sa jesť skutočne širokú škálu potravín, doprajete svojmu organizmu všetko potrebné. 

Pri vitamíne K ale existuje problém v tom, že jeho zdrojov je málo. Vitamín K1 obsahuje hlavne listová zelenina ako je špenát, kel alebo šalát. Okrem toho sú fajn hlúbové zeleniny, brokolica alebo aj rastlinné klíčky. Pri vitamíne K2 je to zložité. Za väčší zdroj sú považované fermentované sójové bôby, tzv. Natto. V menšej miere potom kvasená zelenina a iné fermentované produkty. Je jasné, že nič z toho nejeme vo veľkom na dennej báze. Preto má veľa ľudí nedostatok vitamínu K. 

Nie je preto od veci vitamín K2 doplňovať aj výživovými doplnkami. Pre zdravie kostí to hrá významnú rolu.